Pondelok 29.8.2016, meniny má Nikola, Nikolaj - poslať pohľadnicu
Verejná betaverzia - Pripomienky
09.07.2013 21:15
ReŠtart :)

Ahojte, po veľmi dlhom čase som sa rozhodol, že pridám niečo nové, aj keď až tak veľa toho nebude. :)

V prvom rade Vás chcem všetkých pozdraviť, a poďakovať každému za návštevu môjho blogu, možno tento blog niekomu pomohol spoznať svoju pravú ,,diagnózu,, a možno ho to aj skľudnilo, aj keď väčšinou to máva práve opačný účinok, hľadáme, čo to môže s nami preboha byť, až kým nevyčerpáme takmer všetky možnosti možných aj nemožných vyšetrení a diagnóz, asi veľká časť ľudí vie, o čom hovorím. :)

Takže chcel by som pridať LINK na zaujímavú PUBLIKÁCIU s názvom AUTOGÉNNY TRÉNING. Tieto dve slovíčka ste už určite počuli, od zajtra sa chystám skúšať, čo to dá. Ide o formu sugescie, samopresviedcania, rôznych cvikov tela a pod. (Viac v publikácii)

Veľa ľudí možno ako ja tieto cvičenia, ktoré majú určite význam v psychoterapii a pri našich a iných psychosomatických ťažkostiach, odkladalo kvôli práci, deťom, či iným povinnostiam, vyčerpanosti, stojí to aspoň za skúšku a prečítanie.

Ďalej by som chcel upozorniť na knižky od p. Jána Praška(u)-Ján Praško, významný český odborník v psychiatrii, vydal mnoho knižiek, odporúčam si niektoré či už stiahnuť, požičať, alebo zakúpiť, je tam veľa užitočných, zaujímavých informácii.

Autogénny Tréning na stiahnutie tu:

http://www.ulozto.sk/xaCmGGp/autogenny-trening-jozef-hasto-pdf

(Niesom uploaderom tohto diela)

Beriem momentálne od septembra COAXIL(tianeptín 12.5mg 3x denne), liek veľmi nepomáha, nevnímam už toľko aspoň to búšenie srdca, inak je to o ničom. :) Stále mám tlaky na hrudi, v krku, na chrbte, potenie, výkyvy teplôt a ďalšie ,srandy,, spojené s úzkosťou, ledva stojím na nohách, mám problémy s chôdzou, nenávidím svoju prácu, stále mám nejaké bolesti, pocity na vracanie....Dospel som do toho bodu(,,skoro,,), že už sa tomu musím seriózne venovať, lebo už neviem naozaj čo ďalej, lieky budem musieť brať asi celý život ako mamina. Našiel som pani psychologicku, uvidim ako tam dopadnem, a čo sa mi s ňou podarí vykšeftovať, lebo na tie sedenia pravdepodobne nebudem mať peniaze, skúsim cvičiť tento autogénny tréning. Predminulý víkend som bol na festivale, kde už som cítil, že ma PP začína tlačiť k múru, tak som odišiel domov, na druhý deň som už radšej ani neprišiel, kvôli ,,strachu zo strachu,,. Prajem Vám všetko dobré a nebojte sa mi napísať, za celú existenciu blogu sa mi neozval jediný človek, čo je trochu smutné na to, koľkí sme v tom spolu. Ak má niekto záujem popísať o PP, alebo kľudne aj o niečom inom, napíšte mi na patrikhejnar@gmail.com a nemusíte sa naozaj hanbiť, ani nič podobné, nie každému dala príroda perfektné predispozície byť ich ,,superčlovekom,, a prežil som si s touto ,,chorobou,, svoje.  Ak je niekto z Bratislavy, kľudne sa môžme aj stretnúť, stačí napísať, a dohodneme sa.

Patrik 9.7.2013 :)

12.10.2009 21:15
Pokrok?

Po dlhšej odlmke, prinášam ďalšiu časť blogu, nejaké tie tipy ako sa vám možno podarí vyhnúť panickému záchvatu, ja trpím panickou poruchou bez agorafóbie tzn. že panická porucha u mňa nieje spôsobená strachom z veľkých priestranstiev, nákupných centier, veľkého počtu ľudí... Takže dnes t.j 12.10.2009 som bol prvý krát u psychiatra po 4 a pol roku, bol som u nej prvýkrát chvíľu sme sa rozprávali prišli sme teda k tomu, že mám panickú poruchu. predpísala mi rivotril 0,5mg dávkovanie 1-0-1, ktorý sa berie len prvé dva týždne približne(na začiatku liečby na uvoľnenie od stresu), pozor na anxiolytiká od ktorých sa môžete stať závislými(po určitej dobre napr. 3 mesiace)!!!, ďalej na skúšku Escitalopram Tera 10mg pol tabletky ráno, je to novšia generácia lieku Citalopram je z generácie SSRI(najnovšia generácia antidepresív), to zn. že blokujú neurotransmitery serotonínu(prenášače informácii v mozgu), tým pádom sa hromadí v mozgu vo vyššom množstve, čo je dobré kvôli depresívnym stavom, ktoré sú často spojené s panickou poruchou.

Keďže chodím do práce, tak si dám prvú tabletku až v sobotu ráno, pre istotu, že by mi nebolo dobre, som zvedavý čo to so mnou porobí :D stalo sa mi, že som dostal sertralin a raz som skúsil jednu tabletku,(asi 4 roky dozadu) a dostal som 10 min. záchvat smiechu :D povedal som si teda, že to skúsim bez liekov, ale nebola to tá správna cesta. Som zvedavý čo mi prinesie táto liečba, dúfam sa môj stav zlepší, naposledy som mal záchvat, taký poriadny v marci, a bolo to peklo, lebo to bolo na brigáde v nákupnom centre a trval viac hodín. S týmto Vás zdravím, a budem Vás informovať ako sa ďalej vyvíja môj stav. Majte sa a kľudne píšte, komentujte, atď.

Ľudia sa pýtajú o rady, jedinú malú radu čo Vám môžem dať je aby ste sa snažili dištancovať od stresu, a riešili svoje problémy okamžite, lebo keď sa vám problémy nahromadia môže to kludne vyústiť do ďalšieho záchvatu, snažte sa určite chodiť von, s priatelmi, počúvať hudbu, robiť niečo tvorivé. Ak príde k záchvatu, dobrá je voda, aj si trošku ovlažiť tvár, aj sa napiť trochu, snažiť sa vedome spomaliť dýchanie, lebo zrýchlené dýchanie logicky iba zhoršuje záchvat, a ak je možnosť lahnúť si nachvílu, a napr. si čítať, alebo pozerať niečo zaujímavé !!!!NIČNEROBENIE PRISPIEVA K ZHORŠENIU STAVU!!!!  AKTIVITA JE Dôležitá, zamestnávajte mozog, nemusí to byť šport, a ak môžte spite dlho!!!Nevyspatý človek s panickou poruchou a depresiou je naozaj podráždený a nepríjemný. Asi toľko môžem k tomu povedať.   

Našiel som teraz knihu Panická porucha a jak jí zvládat v elektronickej podobe(.pdf) na otvorenie tohto typu súboru vám stačí adobe acrobat reader, ktorý je voľne dostupný na internete. tu je link na knižku http://cz.lundbeck.com/cz/Public/what_we_do/Depression/documents/Panicka_porucha.pdf                                                      

                                                                                                                               Zdravím Vás. Paťo

 

05.09.2009 13:15
Ako to začalo...

Panická porucha u mňa začala keď som mal 14, bolo to po požití marihuany(nefajčil som ju prvýkrát), bol som vtedy mladý a hlúpy.

Vtedy prišiel prvý záchvat, navyše sa k tomu pridali aj zrakové halucinácie. Okamžite som zosivel, studené dlane, myslel som, že zomieram, bol som neschopný akéhokoľvek koordinovaného pohybu, bol som taký slabý, že som sa ledva udržal na nohách, obrovská tachykardia-max. frekvencia úderov srdca je 200/min. tak uvediem túto hranicu, nevracal som, obrovské sucho v ústach, vonku bolo cez 30 stupňov, tak aj to zohralo nejakú rolu. Mal som pocit, že mi praskajú tepny na srdci-zraková halucinácia a navyše som mal pocit, že mám vnútorné krvácanie, plus k tomu strašný pocit strachu doplnený o tie nepríjemné halucinácie.

Stav prešiel asi po dvoch hodinách, išiel som si domov lahnúť, že to prejde. Zobudil som sa večer, asi o ôsmej strašne ma bolela hlava,  obrovská bolesť hlavy trvala tri týždne, tak som zašiel k mojej detskej lekárke, že čo by to mohlo byť, okamžite na mňa vytiahla multidrogový test, v moči som mal thc a opiáty(neviem ako sa tam dostali, možno nejaký prídavok v marihuane-marihuana sa občas namáča, kvapká rôznymi látkami, aby sa zosilnil jej účinok, je to nebezpečné, vyvarujte sa drog, alkoholu, kofeínu, rôznym energetickým nápojom..., ak ste už mali panický záchvat).

Mával som v noci triašky, strašné záchvaty strachu, v noci som sa budieval, na birmovke v kostole som takmer odpadol, zachytil ma stĺp.

Potom prišiel taký silný záchvat a triaška, že som povedal otcovi, nech zavolá sanitku(veľa z Vás to určite pozná, bolo to na začiatku, keď som nevedel, čo by to mohlo byť.)

Saniťáci prišli, a samy neverili , že mi niečo je, keď som zišiel sám po schodoch, že to nebude nič vážne, keď som sám zišiel po schodoch až do sanitky.

Priviezli ma teda k internistovi, ten mi nariadil hospitalizáciu, ktorá trvala štyri dni, v podstate mi nič nerobili, bola to len akási bežná prehliadka, okrem návštevy neurológa, ktorý nič nezistil, lebo eeg bolo perfektné, odberu krvi a merania tlaku sa ma vlastne ani nedotkli. Pritom na prepúšťacej správe bolo asi 5 ďalších vyšetrení, ktorými som ani neprešiel, takže sa mi to zdalo akoby sa na mňa úplne vykašlali. Potom som zašiel ku kardiológovi-na ekg nič nezistil, tak som išiel domov. Od internistu mi bola doporučená hospitalizácia na detskej psychiatrii, samozrejme som si nemyslel, že trpím nejakou poruchou psychického pôvodu. Strávil som tam tri týždne, bral som lieky-fevarin, a ešte nejaké neuroleptikum- názov si nepamätám. Bola mi diagnostikovaná anxiózne-fobická porucha a neurovegetatívna dystónia, nerozumiem presne významom oboch chorôb, veľa som sa o nich načítal, a o neurovegetatívnej dystónii sa vie málo. Strašne mi bilo srdce, bol som unavený ale cítil som sa inak celkom dobre, žiadny tvrdý atak neprišiel, lieky som bral asi pol roka, ale mal som pocit, že ich nepotrebujem ,tak som ich vysadil. Potom mi nasadili lieky serlift a neskôr spitomin, odmietol som ich užívať, že mi nič nieje. Teraz som 4 a pol roka bez medikamentóznej liečby a mám za sebou nespočetné množstvo atakov, slabších aj trvajúcich hodiny s malými prestávkami- tento som mal niekedy v marci 2009- bol najsilnejší, začal som pochybovať o mojej diagnóze, už som si myslel, že umieram, ale už naozaj... Tento záchvat bol naozaj veľmi zlý, začal som znova rozmýšľať, čo to môže byť v spojení s ostatnými diagnózami- ktorými možno ani netrpím, nič priaznivé. Začal som rozmýšlať o tom, že mám panickú poruchu, príznaky sú úplne rovnaké aké pociťujem ja. Od marca 2009 bolo to na brigáde v Avion shopping parku, trvalo to niekoľko hodín, bolo to strašné, do dnešného dátumu našťastie žiadny silnejší atak neprišiel, za to som vďačný, ale som teraz často nepokojný. Boli aj také situácie, že som rozmýšlal, že skoncujem so životom, mal som strašné depresie, ale na to som veľký slaboch a cením si život, takže od toho som rýchlo upustil. Občas si poplačem, keď mi je vážne zle a nezvládam to. Od 15 tich do 20tky som prežil celkom dobre, po vysadení liekov som si občas popil, ale alkohol a návšteva nejakého veľkého klubu ,,bez vzduchu´´ bol otras, často sa stalo, že ma prepadol atak, ale vtedy som o tejto chorobe ešte nič nevedel. Po alkohole som sa cítil ráno hrozne a často aj pri pití alkoholu som mal ataky, teraz som sa osem mesiacov nedotkol alkoholu, drogy som nebral od prvého záchvatu žiadne, alkohol som úplne vysadil, v živote sa ho už nedotknem.  Ľudia okolo mňa mi to nezávidia, aj keď nevedia o mojej diagnóze, že nepijem. Mladí sa chcú samozrejme zabávať, a nie žiť v strachu o svoj život, ale o to väčšiu radosť mám, keď sa mi podarí prežiť deň, bez nejakého veľkého výkyvu. Pri záchvate nastupuje u mňa tachykardia-nepríjemné búšenie srdca, ktoré cítiť na krku, hrudníku, aj bruchu niekedy, mydriáza-rozšírenie zreníc- buď nevidno farbu vôbec, alebo iba trochu farby(rozšírené zrenice mám často aj keď som v kľude a aj ráno, keď vonku svieti slnko a nielen večer), stuhnutie krku, nepríjemné pocity na hrudníku, potenie, studené dlane, pocit, že sa nemôžem dobre nadýchnuť, pocit na vracanie, odpadnutie, bledosť, neschopnosť akejkoľvek aktívnej činnosti, sucho v krku-pretrvávajúci signál u mňa, mama si myslela , že beriem drogy, mám pocit, že Slovensko je v tomto veľmi zaostalé, ľudia Vás označujú za blázna, hypochondra, a vy pritom chcete iba mať chvílu pokoj od všetkých tých vecí, čo sa dejú vnútri nás a okolo nás, a prežiť aspoň jeden pekný deň. Teraz som si zohnal od mojej novej lekárky pre dospelých kontakt na jednu pani psychiatričku- jej známu, V pondelok jej mám zavolať a máme sa dohodnúť na stretnutí, dúfam mi lieky pomôžu, lebo takto sa žiť nedá. Myslím si , že bez liekov je to veľmi ťažké, ale dá sa to. Bohužial som viac pesimista ako optimista. Som presvedčený, že príznaky čo tu popisujem jasne svedčia o panickej poruche. Navyše mám predispozíciu od matky, lieči sa od 24-och na úzkostnú poruchu, otec má žalúdočnú neurózu.

 Veľmi mi pomáha kontakt s ľuďmi, hudba, nejaká kreatívna činnosť, pri ktorej na všetko zabudnem, treba si nájsť hobby, lebo inak rozmýšlam často nad blbosťami. Bol by som rád keby sme si mohli radiť ohľadom tejto diagnózy, píšte svoje príspevky, názory atď, som presvedčený, že ľuďom s panickou poruchou sa dá pomôcť, veď každý chceme prežiť pekný život, teší ma každý deň, keď sa cítim dobre, mám z toho strašnú radosť. Majte sa!!! A nezabudnite písať, budem rád. Paťo

 
   1  |  2    ďalej ďalej
O autorovi
bloger začiatočník
 
Patrik1989
Som mladý chalan, ktorý piaty rok trpí panickou poruchou, a chcel by som aby si môj blog prečítali ľuďia, ktorí vedia čo to je život s panickou poruchou, ale aj tí ktorých táto diagnóza zaujíma.
Archív autora
 
August 2016
PO UT ST ŠV PI SO NE
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        
 
Najčítanejšie na blogu
 
Najdiskutovanejšie na blogu
 
Copyright © 2000-2013 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.